Indoeuropeistika vs. etymológia "without the unlogic of English language"

   Začnem "od konca" doslovným prekladom "sentencie" "without the unlogic of English language": "s-von ten nelogika z anglický jazyk", s dôrazom na to anglické "s-von", ktoré je ekvivalentom nášho "bez", pretože toto "s-von" je jedným z príkladov "vnútrojazyčnej nezrozumiteľnosti" a "nelogiky" anglického jazyka, ktoré smerujú vývoj angličtiny na cestu, ktorou už prešla čínština = keď slovo počujem, tak ho neviem napísať, a keď slovo vidím napísané, tak ho neviem prečítať §§§ Oná "vnútrojazyčná nezrozumiteľnosť" angličtiny, presnejšie nezrozumiteľnosť vnútornej stavby anglických slov pre samotných anglojazyčných je podľa mňa spôsobená aj tým, že angličtina je najhybridnejším dnešným indoeurópskym jazykom. Je to taký jazyk, ktorý je možné označiť našim írečitým "skaderuka-skadenoha" ("z-kade je ruka, a z-kade je noha"), lebo cca 2/3 slovnej zásoby angličtiny je latinského, teda románskeho pôvodu, a aj gramatika angličtiny je "nakazená" latinčinou, napríklad sloveso "have" je z latinského "habere" (aj keď anglickí etymológovia radi zdôrazňujú, že takáto etymológia je "doubtful" = "pochybnosti-plná"). 

     To "with-out / s-von" a jemu podobné anglické slová sú pre mňa indikátormi, že angličtina (a všetky tzv. germánske jazyky) je jazykom, ktorý sa nezrodil nenásilne, teda  bez alogických tlakov (napríklad snahy vládnucej vrstvy spoločnosti zakryť svoj neurodzený pôvod) t. j. prirodzene logicky tak, ako prirodzene logicky sa zrodili slovanské jazyky.

     Príkladom onej "prirodzenej logiky" a "vnútrojazyčnej zrozumiteľnosti" slov slovanských jazykov je napríklad slovo VDOVA, ktoré sa vyvinulo skrátením slovanského VYDAVA, teda VY-DAVA, to jest "žena, ktorá sa môže znova VYDAŤ (VY-DAŤ)" - a z toho dôvodu anglické WIDOW, JE SKOMOLENÍM SLOVANSKÉHO "VDOVA / VYDOVA / VYDAVA" - svedkom originálnosti slovanského „vydava“ je sanskrtské "vidhává", pretože sanskrtské "vi-" už je umele pozmenené, lebo jeho význam je posunutý k širšiemu významu - napr. "vijňána / vi-džňána" = "po-znanie", ale nie "vy-znanie" (i keď ten, ktorý dačo "pozná", tak sa v tom aj "vyzná", t. j. vie, "ako na to", či  "čo sa s tým dá robiť"- ale jednoznačne naša predpona "po-" nebola do sanskrtu kooptovaná, a preto musí byť jej význam nahradený, v tomto prípade predponou "vi-"). 

     Mnohí z Vás čitateľov ste si už iste uvedomili, že tá vyššie uvedená etymológia slova "vydava / vdova" je v rozpore s etymológiou tohto slova poplatnou duchu vedy indoeuropeistiky, ktorá vidí "pramatku" tohto slova vo "vykonštruovanom" tzv. ie. (indoeurópskom) slove "huideueh" (presnejšie *h₂uid^h-eu-eh₂), ktoré má mať doslovný význam "patriaca smrteľne ranenému". VIE TOTO IE. SLOVO DAKTO VYSLOVIŤ ??? ROZUMIE TOMU IE. SLOVU DAKTO DNES ??? ??? ???

     Mnohí z Vás určite vedia, že podľa učenia indoeuropeistiky sa tzv. ie. jazyky delia na SATEMové a CENTUMové, teda podľa toho, ako sa v nich vyslovuje slovo pre číslovku 100. Pre tú číslovku 100, ktorej ie. "praslovo" by malo znieť *dk´mtom, a malo vzniknúť z ie. slovného spojenia „*dek´m dk´mtóm“, čo vraj doslovne znamenalo "desať desiatok" – budem sa opakovať, ale položím znova dve otázky: „Vie to dakto vysloviť? Rozumie tomu dakto?“ - to tí indoeuropeisti = „konštruktéri indoeurópskych praslov“, sú všetci „odchovaní na nelogickej angličtine“, KEĎ VERIA, ŽE NAŠI PREDKOVIA „HLAVOLOMNE PÍSALI“ SLOVÁ, A JAZYKOLOMNE ICH VYSLOVOVALI §§§

     Ja som Slovan, doslova „slov-an“, to jest „ten, kto vládne slovom“, ja dokážem vysloviť napríklad aj slovo „zmrzlina“ (= "ice cream"), a pritom mám taký menší problém vysloviť to „dk´mtom“, ale už „veľký problém“ mám „s anglojazyčnou ľahostajnosťou“ k mnohovýznamovosti jedného, a toho istého slova uplatňovanou aj v indoeuropeistike !!!

     Napríklad, indoeropeisti vyfabrikovali vraj pôvodný slovný koreň *UER- (pod „u“ má byť oblúčik, lebo ide o hlásku, ktorú vyslovujeme na začiatku slovenského slova „vravieť“), ktorý je, čuduj sa slovanský svete, „SEDMORAKÝ“§§§ Lebo akýmsi „zázrakom“ mal v jazyku „starých Indoeurópanov“ SEDEM RÔZNYCH VÝZNAMOV §§§ §§§ §§§ – a pritom jazyk už sám o sebe má „snahu byť jednoznačným“, aby sa s ním mohli ľudia vôbec dohovoriť, t. j. dorozumieť:

1. HOVORIŤ (všimni si slovenské VRAVieť), 2. ZOHÝBAŤ SA (všimni si české VARI!= Uhni (mi z cesty)!) §§§, 3. VRESK §§§, 4. HORIEŤ (všimni slovenské VATRA) §§§, 5. BRÁNIŤ §§§, 6. VODA (všimni si slovenské  VRIEŤ, VARIŤ) §§§ a 7. POZERAŤ (všimni si slovenské VÝR, a české (čeština je „derivát“ slovenčiny) „VEJRAT“ (To vejráš, co?) §§§ §§§ §§§

     Toto je podľa mňa ďalší dobrý príklad toho, že „je čosi zhnité „v štáte indoeuropeistickom““ §§§ §§§ §§§