nedeľa, 8. októbra 2017

Srdce < stredce „vy-streď-uje“ teóriu o akomsi, dnes už nezrozumiteľnom, indoeurópskom prajazyku
von zo „stred-u“ logiky reči zdravého rozumu !!!

Alebo / or

the Slavonic language is the mother of Indoeuropean languages !!!

Jazyk je vo svojej podstate prvý človekom vymyslený kód. Informácia, na svojej základnej úrovni, je v jazyku zakódovaná poradím a množstvom hlások v jednotlivých morfémach vytvárajúcich slová. A na vyššej úrovni je už komplexná informácia zakódovaná poradím a množstvom slov vo vetách.

Ľudský jazyk má dve podoby. Jedna je zvuková, a druhá je znaková. V prvom prípade hovoríme o reči, a v druhom prípade hovoríme o písme.

Sade jednoduchých znakov, písmen pre zápis hlások hovoríme abeceda, čo plynie z historického usporiadania písmen do radu:  a, b, c, d, ...

Písmená abecedy využijeme na výpočet množstva všetkých možných morfém, t. j. akýchsi elementov slov.

Ak by sme mali k dispozícii len 2 písmená/hlásky a + b, tak by sme poznali len 6 morfém/elementov slov ( a, b, aa, ab, ba, bb = 2 + 2x2 = 6 ), ak by to boli 3 písmená/hlásky a + b + c, tak  by sme mali k dispozícii 39 morfém/elementov slov ( a, b, c, aa, ab, ac, ba, bb, bc, ca, cb, cc, aaa, aba, aca, bba, baa, bca, cca, caa, cba, aab, abb, acb, bbb, bab, bcb, ccb, cab, cbb, aac, abc, acc, bbc, bac, bcc, ccc, cac, cbc = 3 + 3x3 + 3x3x3 = 39) ...

Vidíme, že so zvyšujúcim sa počtom písmen/hlások sa počet možných morfém/elementov slov zvyšuje exponenciálne ( 1, 6, 39, ... ). Takže, ak zoberieme počet písmen/hlások napríklad slovenského jazyka:  a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, p, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, z, ž, čo je 40, vychádza nám počet všetkých možných morfém/elementov slov o dĺžke 3-och písmen/hlások plus 64.000 (40x40x40), ale o dĺžke 4-och písmen/hlások, typu „prst“, je to už plus 2.560.000 (40x40x40x40) možných morfém/elementov slov (zanedbáme, že napríklad aaaa, či bbbb sú nepoužiteľné).

Už z tohto počtu morfém/elementov slov možno vytvoriť milióny bežných, z morfém zložených slov, ktorých počet prevyšuje počet slov v bežných slovných zásobách všetkých cca 6 000 jazykov sveta (Napríklad Angličania sa hrdia slovnou zásobou 400 000 až 900 000 slov, slov, ktoré sa vyskytli aspoň v jednom po anglicky napísanom texte, takže za svoje slovo považujú aj napríklad ruské slovo „sputnik“.)

Zjednodušene možno povedať, že každý jeden jazyk na svete by mohol mať svoje vlastné slová, svoje vlastné slovné zásoby poskladané z nepodobných slov na slová iného z jazykov.

Napriek tomuto veľkému počtu možných rôznych slov vytvoriteľných z ľudského „repertoáru“ hlások sa v rôznych jazykoch vyskytujú slová totožné alebo aspoň veľmi podobné a s totožným alebo aspoň podobným významom. Tento fakt indikuje príbuznosť jazykov, ktorou sa zaoberá komparatívna, porovnávacia lingvistika.

Produktom historicko-komparatívnej lingvistiky je teória o existencii tzv. indoeurópskeho prajazyka. Indoeuropeisti s pomocou etymológie už pomaly 100 rokov vyhútavajú „konštrukty“ slov toho IE prajazyka.

Žiaľ, sú to také „konštrukty“ ako už spomínané slovo „*huideueh" (presnejšie *h2uidh-eu-eh2).  Znova sa pýtam, kto tomu dnes (okrem „koštruktérov“) rozumie ???

Keď si však znova prehliadneme najstaršie slová zapísané v najstarších zápisoch, v sanskrte, v Aveste, v Homérovej gréčtine, v chetitčine a v latinčine
vidíme, že Slovan veľkému množstvu tých najstarších slov z už vymretých jazykov
rozumie s ľahkou pomocou etymológie svojich dnešných slov 
!!!

Odchýlky slov vo vymretých jazykoch od slovanských slov možno vysvetliť aj vplyvom tzv. tabu, ktorý sa ešte aj dnes vyskytuje v jazykoch napríklad Aborigénov Austrálie (tu sa slová pripomínajúce meno zomretého musia prestať používať, a tak sa za ne vymyslia nové slová). Podobným tabu etymológovia vysvetľujú zmenu hlásky „p“ na hlásku „k“ v starogréckom slove „keraunos“ (blesk), ktoré zodpovedá nášmu slovu „perún“ (blesk, boh blesku) – starí Gréci sa údajne z bázne voči bohu blesku báli použiť ich pôvodné meno blesku „peraun-os“. 

Ja však uvažujem o silnom vplyve, hlavne v období formovania sa novodobých „natiónov“ (skôr sa dá hovoriť o „statiónoch“, lebo súčasný pojem „národ/nácia“ má už s rodom veľmi málo spoločného), dačoho, čo by bolo možné nazvať  „nábožensko-ideologicko-politickými“ (typu „cuius regio eius religio“ ) pohnútkami odlíšiť sa od tých „sprostých, zaostalých zápecníkov, ktorí sa nechcú opičiť po novotách“ - novota je síce dačo nové, ale vo svojej podstate je to starina v novom rúchu. (Ako jeden z historicky posledných príkladov na takýto druh „konštruovania“ slov, a vzniku „nacionálnych“ jazykov možno označiť „vykonštruovanie“ maďarčiny v časoch tureckej okupácie Dolnej zeme, t. j. dolného Uhorska, a to v „romantickej“ snahe „ďalších novoprotestantov“, kalvínov stať sa „potomkami Húna Attilu“, viď obľúbenosť mena „Biča božieho“ na území dnešnej „Hungarie“ - vrcholom je „dokonštruovanie“ 10 000 „moderných“ maďarských slov „našim“ odrodilcom Fr. Kazinczym pred rokom 1816. )

Aktualita vhodná na premostenie. Dačo nedávne z NY Times:


Všimnite si miesto nálezu: Cernavoda – meno miesta v rumunčine/„rimančine“ nezrozumiteľné.

Avšak každému Slovanovi je to meno zrozumiteľné, a každý Slovan chápe, že tieto figúrky spred 7.000 rokov,  na ktoré by bola hrdá každá novodobá galéria moderného umenia, sú z miesta nazvaného po slovansky: Čierna voda !!! !!! !!!

Tak ako je každému Slovanovi zrejmé toto meno Cernavoda, tak mu je zrejmé (po malom etymologickom osvetlení), že

dnešné slovenské/slovanské pomenovanie telesného orgánu bijúceho nám u-pro-stred (dialektovo u-pro-SRED ) našej hrudi,

SRDCE má svoju prapodobu  °°StREDCE = to, čo je v STREDE hrudi !!!

A tu nastáva problém s indoeuropeistickým chápaním, ktoré už ustálilo, že slová pre „srdce“ v tzv. ie. jazykoch, ako staroindické „śrad-“ (sanskrtské „hrd-“), avestské „zәrәdaem“, chetitské „kardiaš“, grécke „kardia“, latinské „cordis“, ... by mali pochádzať z ie. praslova „*kher-t“.

No, ale keďže jazyk vznikal ako logicky vystavaný kód, čo plne zodpovedá duchu slovančiny, tak prečo potom je po latinsky  stred = centrum (vs. cordis), grécky stred = meson (vs. kardia), sanskrtsky stred = madhya (vs. hrd-), ... ???

Logicky z tohto vyplýva, že najprv muselo slovenské/slovanské
StREDCE byť dlhodobým používaním prirodzene zredukované na SRDCE,
a až potom mohli vzniknúť „umelým“ komolením

st. ind. ŚRAD- > avest. ZӘRӘD- > chet. KIRD- / > st. gr. KARD- > lat. CORD- >

st. írske CRID- / > arm. SIRT > gótske HAIRT- > angl. HEART


utorok, 5. septembra 2017

Arché-etymologia <=> interná logika slov
 VS. 
indoeuropeistická etymológia <=> interná „alogika“ slov



V jednom mojom predchádzajúcom článku tu som napísal okrem iného toto:

Príkladom onej "prirodzenej logiky" a "vnútrojazyčnej zrozumiteľnosti" slov slovanských jazykov je napríklad slovo VDOVA, ktoré sa vyvinulo skrátením slovanského VYDAVA, teda VY-DAVA, to jest "žena, ktorá sa môže znova VYDAŤ (VY-DAŤ)" - a z toho dôvodu anglické WIDOW, JE SKOMOLENÍM SLOVANSKÉHO "VDOVA / VYDOVA / VYDAVA" - svedkom originálnosti slovanského „vydava“ je sanskrtské "vidhává", pretože sanskrtské "vi-" už je umele pozmenené, lebo jeho význam je posunutý k širšiemu významu - napr. "vijňána / vi-džňána" = "po-znanie", ale nie "vy-znanie" (i keď ten, ktorý dačo "pozná", tak sa v tom aj "vyzná", t. j. vie, "ako na to", či  "čo sa s tým dá robiť"- ale jednoznačne naša predpona "po-" nebola do sanskrtu kooptovaná, a preto musí byť jej význam nahradený, v tomto prípade predponou "vi-"). 

     Mnohí z Vás čitateľov ste si už iste uvedomili, že tá vyššie uvedená etymológia slova "vydava / vdova" je v rozpore s etymológiou tohto slova poplatnou duchu vedy indoeuropeistiky, ktorá vidí "pramatku" tohto slova vo "vykonštruovanom" tzv. ie. (indoeurópskom) slove "huideueh" (presnejšie *h2uidh-eu-eh2), ktoré má mať doslovný význam "patriaca smrteľne ranenému". VIE TOTO IE. SLOVO DAKTO VYSLOVIŤ ??? ROZUMIE TOMU IE. SLOVU DAKTO DNES ??? ??? ???


V tieto dni som listoval v knihe od Františka Kopečného Základní všeslovanská slovní zásoba vydavateľstva ACADEDMIA, Praha 1981, a našiel som NOVÝ PODPORNÝ DÔKAZ PRE MOJE VYŠŠIE UVEDENÉ TVRDENIE.
Nasledujúci dôkaz som si overil aj vo vyše 20 dielnom Krátkom slovníku nárečia slovenského ...  z vydavateľstva PRINT-SERVIS, Bratislava 1994 – 20??.

Vo viacerých slovenských nárečiach sa VDOVA povie GDOVA !!!

Je to fonetický zápis slova KDOVA = K-DOVA = K-DAVA = „žena, ktorá je hotová K novému VYDAju“!!!

Navyše v lužickosrbčine (dolnej aj hornej) sa vdova povie WUDOWA, pričom lužické wu- zodpovedá nášmu vy-, východ sa po lužicky povie wuchod.

Takže jednoznačný záver:


praslovo pre pojem VDOVA je slovo '°°VYDAVA ( = „žena, ktorá sa môže znova vydať“)!!! 

nedeľa, 4. júna 2017

The Slavonic language is number on
/
Slovanský "ľäzyk" jest "námer" "odin"
(slovo odin namiesto slova jeden, lebo tzv. gótčina bola "vykonštruovaná" na juhu Ruska)

Časť 3.

Alebo / or

The Slavonic language is the mother of Indoeuropean languages !!!


V predchádzajúcej prvej časti som, okrem iného, zopakoval aj mnou, z logiky tvaru tzv.  arabsko-indických (nový termín) číslic vyplývajúci,  zistený fakt (tu), že minimálne tvar čísla O a jeho pomenovanie NULA = NI UHLA = „bez uhla“/ „bez <“ hovorí o ich slovanskom pôvode.


Na podporu tohto tvrdenia si teraz zoberiem na pomoc aj elementárnejšie tzv. rímske číslice.


I    symbol JEDNého, PRVého PRSTa (lat. digitus primus / pollux = palec / prešmykom z „lapec“ od lapiť - dlaň vs. rus. ladoň ) – naše slovo PRST zo slova (V)PREDSTOJNÝ LAPEC

II    symbol DVoch prstov – naše DVA (totožné so sanskrtským „dva“) z VIDLA Y (VIDLICA)

III   symbol TRoch prstov – naše TRI (totožné so sanskr. „tri“) zo STREDNÍ prst (I zámerne)

IIII  symbol ŠTYRoch prstov – naše ŠTYRI (totožné so sanskr. „čatur“) zo SOSTREDNÍ prst

V   symbol SŤe, PIich prstov – naše PÄŤ (sanskr. „paňča“) je z nášho PÄSŤ !!!

VI  symbol „jeden prst Se PÄSŤou“ – skomolené dlhodobým používaním na ŠESŤ (šaš)

VII symbol „päsť Se DVEMa prstami“ – skomolené dlhodobým užívaním na SEDEM (sapta)

VIII symbol „číslo idúce PO SEDEM“ – skomolené dlhodobým používaním na OSEM (ašta)

IX symbol „DESAŤ BEZ JEDNEJ“ (pozri pozn.) – skomolené na DEVÄŤ (nava, že od „nový“)

symbol „DVE E“ – skomolené dlhodobým používaním na DESAŤ (daša).


Poznámka:

V sanskrte u čísel končiacich na 9-ku sú okrem pravidelných tvarov obľúbené aj „nepravidelné“ tvary, napríklad:

19 – únavimšati = úna-vimšati = menej (o jedna) dvadsať / navadaša („deväť(a)desať“)
29 – únatrimšati = úna-trimšat = menej (o jedna) tridsať / navavimšati („deväť(a)dvadsať“)
...
59 – ekonašašti = ekona-šašti = jedna menej (od) šesťdesiat / navapaňčášat („deväť(a)päťdesiat“)
69 – ekánnasaptati = ekánna-saptati = jedna menej (od) sedemdesiat / navašašti („deväť(a) šesťdesiat“)
...
99 – únašatam = úna-šatam = menej (o jedna) sto / navanavati („deväť(a)deväťdesiat“).


sobota, 3. júna 2017

The Slavonic language is number on
/
Slovanský "ľäzyk" jest "námer" "odin"
(slovo odin namiesto slova jeden, lebo tzv. gótčina bola "vykonštruovaná" na juhu Ruska)

Časť 2.


"So-skras" / "san-skrt" ( sanskrt / sanskrit ) tento cca 2500 ročný literárny jazyk na severe Indie má dnes priameho miestneho nasledovníka v jazyku hindí / hindčina ( "indičtina").

Na príklade asi 2500-ročného "umierania" sanskrtu v živote horných vrstiev spoločnosti a rodenia sa hindčiny v nižších vrstvách spoločnosti na severe Indie môžeme dobre vidieť, ako sa zmenila slovná zásoba, ale aj jednotlivé slová (je to podobné "umieraniu" latinčiny a rodeniu sa románskych jazykov prevažne v juhozápadnej časti Európy).

Dobrým príkladom na pochopenie zmien v jazyku sú čísla / číslovky.

Napríklad sanskrtská číslovka "čatur" bola zredukovaná na hindskú "čár" (štyri / 4), alebo "sapta" na "sát" (sedem / 7), a napríklad "tri" bolo skomolené na "tín" (tri / 3), alebo "dva" na "do" (dva / 2).

Je pre nás Slovanov zaujímavé, že v našich "nárečiach" slovanského jazyka k takejto silnej redukcii, či komoleniu k dnešnému dňu nedošlo.

Vyvstáva tu otázka: Prečo?

Odpoveď je podľa mňa jednoduchá: Náš jazyk je skutočne našim, to jest nenanúteným nám jazykom, ktorého slovám skutočne rozumieme už minimálne po dobu 2500 rokov, lebo to napríklad vyplýva z následujúceho:

Pre názornosť teraz vymenujem sanskrtské čísla, ktoré boli "zakonzervované" v onej dobe pred cca 2500 rokmi:
  1 eka  =  jeden / jedna
  2 dva  =  dva
  3 tri  =  tri
  4 čatur  =  štyri (rusky "četyre")
  5 paňča  =  päť
  6 šaš  =  šesť
  7 sapta  =  sedem
  8 ašta  =  osem
  9 nava  =  deväť 
10 daša  =  desať

11 ekádaša  =  jedenásť / jeden nad desať
12 dvádaša  =  dvanásť / dva nad desať
13 trajodaša  =  trinásť / tri nad desať
...
20 vimšati  =  dvadsať / dva (krát) desať
21 ekavimšati  =  dvadsaťjeden / dvadsať (a) jeden
22 dvávimšati  =  dvadsaťdva / dvadsať (a) dva
23 trajovimšati  =  dvadsaťtri / dvadsať (a) tri
...
30 trimšat  =  tridsať / tri (krát) desať
40 čatvarimšat = štyridsať / štyri . desať
50 paňčášat  =  päťdesiat / pať . desať
60 šašti  =  šesťdesiat / šesť . desať
70 saptati  =  sedemdesiat / sedem . desať
80 ašíti  =  osemdesiat / osem . desať
90 navati  = deväťdesiat / deväť . desať

100 šatam  = sto - skomolením "desaťdesať" / desať . desať najprv na saťsať a potom na sto ( "sto dierok" = sito (?))

1000 sahasram  = tisíc / desať . sto - silne redukované a skomolené

Keď sa na tento súpis čísiel pozorne pozrieme, VIDÍME, že LOGIKA TVORBY ČÍSLOVIEK (minimálne od 10 vyššie) V SLOVENČINE / SLOVANČINE JE PRIAM MATEMATICKÁ !!!

Naproti tomu tvorca sanskrtu vytváral číslovky nad 10 "umelecky", napríklad, 11 = "jedna a desať", alebo 21 = "jedna a dvadsať" - veď logicky je dôležitejšie najprv počuť väčšie "množstvo dačoho", a až potom menšie "množstvo dačoho" !!!

No, a pri číslovkách od 20 = vimšat (z dvimšat) = dvadsať do 40 = čatvarimšat = štyridsať len "nazalizáciou" komolí naše číslovky a od 60 = šašti = šesťdesiat do 90 = navati = deväťdesiat naše "-desiat" zredukoval na "-ti" (čítajte "ty").

Záverom, 

Z VYŠŠIE UVEDENÉHO vyplýva, že NAŠE ČÍSLOVKY TU BOLI UŽ PRED 2500 ROKMI

V TAKEJ matematicky presnej PODOBE AKO DNES

!!! !!! !!!

P. S.: K číslovkám od 1 do 10 a tzv. rímskym čísliciam nabudúce.

piatok, 2. júna 2017

The Slavonic language is number on
/
Slovanský "ľäzyk" jest "námer" "odin"
(slovo odin namiesto slova jeden, lebo tzv. gótčina bola "vykonštruovaná" na juhu Ruska)

Časť 1.


V jednom z minulých článkov som ukázal, tu a tu, že logika tvaru písmen tzv. latinskej abecedy hovorí o jej slovanskom pôvode.

V inom článku som ukázal (tu), že aj logika tvaru číslictakzvaných arabských, ktoré sa k Arabom dostali z Indie (voľakedajšej Vindie) hovorí o ich slovanskom pôvode (minimálne o slovanskom pôvode čísla O = NULA = NI UHLA - bez uhla, "bez <").

V minulých dňoch som si listoval v mnou novonadobudnutej knihe UČEBNICE SANSKRTU (autorov: Dušan Zbavitel a Jaroslav Strnad, Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum 2015) a prvé, čo som si v nej pozorne prečítal bol SLOVNÍČEK SANSKRTSKO-ČESKÝ. Urobil som tak, preto lebo som si chcel osviežiť najzákladnejšie sanskrtské slová, s ktorými som sa už oboznámil v ruskom slovníku: САНСКРИТСКО-РУССКИЙ СЛОВАРЬ, В. А. Кочергина, Москва, Издательтво «РУССКИЙ ЯЗЫК», 1987.

A bol som znova fascinovaný zhodou daktorých základných sanskrtských slov so základnými slovami slovanskými.

Pri tom som si znova uvedomil, že ten "umelec" PÁNINI (doslovne "(z)ručín" = "ten zručný"), ktorému tradícia pripisuje zásluhu na "znormovaní" (v takom duchu totiž podaktorí jazykovedci vysvetľujú význam slova "sanskrt") literárneho jazyka severnej Indie pred vyše 2500 rokmi, vlastne vytvoril umelý jazyk (typu esperanto), pričom, podľa toho aké meno jeho výtvor dostal, mal asi za cieľ vtedajší jazyk "skrás(n)-iť“, pretože slovo "san-skrt-á“ = "so-skrás-ený“ (viď "parí-skrt-á“/“pri-skrás-ený“ od "pari-skár-a“/"pri-skrás-enie“/ornament).

Umelosť "so(n)-skras-u" vidieť na prvý pohľad vďaka tomu, že daktoré jeho slová sú temer identické so slovami v "zdrojovom" jazyku, to jest v jazyku, o ktorý sa autor opieral pri tvorbe. Tak ako v esperante, napríklad, pri slove "kiu" hneď vidíme, že tu sa autor Zamenhof oprel o latinské "qui", tak aj v sanskrte hneď vidíme, napríklad, pri slove "katara-", že tu sa autor Pánini oprel o slovanské slovo "ktor-ý", a to v jeho "plnohlasnom" (ruskom) variante "kotor-yj".

Že z Ruskej roviny je to do Indie ďaleko?

Nuž, je.

Ale genetika haplogrúp nám vraví, že v najvyššej indickej kaste, u brahmanov má až 7 z 10 mužov rovnakého praprapredka "R1a", ako v priemere 5 z 10 Slovanov, vrátane Rusov !!! 


V mnou teraz čítanej učebnici "san-skrt-u" som si znova všimol úžasnú zhodu sanskrtských slov vyjadrujúcich čísla so slovanskými slovami pre čísla.

A NAVYŠE SOM SI S ÚŽASOM UVEDOMIL, ŽE JA AKO SLOVAN SOM SCHOPNÝ TIE NAŠE SLOVANSKÉ SLOVÁ PRE ČÍSLA "PREČÍTAŤ" - ROZLÚŠTIŤ NA ÚROVEŇ PRASLOV,


a zároveň som si uvedomil, že LOGIKA TVARU takzvaných RÍMSKYCH ČÍSLIC,
 je 

v súlade s logikou hláskovej stavby slovanských slov pre čísla !!! !!! !!!


Pokračovanie nabudúce!

nedeľa, 9. apríla 2017

Genetika haplogrúp + preslavistika + arché-etymológia VS. „oficiálna“ historiografia
(v podstate číslo 2, lebo č. 1 je tu)

Žijeme v dobe, keď genetici usvedčujú nie len zločincov, ale aj takých malých „zločinčekov“, ako sú  „nezodpovední ockovia“, ktorí sa nechcú priznať k otcovstvu, či „vypočítavé mamičky“, ktoré by rady „prišili“ otcovstvo pre svoje dieťa dajakému „dobrákovi“.

Genetici totiž prišli na spôsob, ako čítať informácie o potomkoch a predkoch uložené v našej dedičnosti, v našej DNA, v našom genetickom kóde dedenom z rodiča na dieťa.

A genetici sú schopní z našej DNA vyčítať „stopu“ po našom Prapradedovi  a Praprababke.

Títo genetici, našskejšie „rodotici“, stanovili existenciu akýchsi „mega-rodov“ „po meči“ a „po praslici“. Tieto „mega-rody“, postupnosti predkov a potomkov nazvali haplogrupami, našskejšie haploskupinami.

Pre nás „Slovänov“ (Slovákov potomkov Slovenov, ktorí dali svoje meno všetkým Slovanom) platí, že približne každý druhý z nás je potomkom Prapradeda „R1a“, lebo tak genetici označili haploskupinu, „mega-rod“ potomkov tohto nášho praprapredka, u ktorého sa prejavila špecifická mutácia, genetická odlišnosť, ktorú zdedila cca polovica z nás mužských obyvateľov východnej „polovice“ Európy. Ak sa pozrieme do minulosti až k Pra-prapradedovi „R1“, tak sa nám náš „mega-rod“ „po meči“ rozrastie o „bratrancov“ z haploskupiny R1b, ktorých je medzi nami asi 1/5, a dosiahneme početnosť „rodiny“ idúcu k 70%, teda k cca 3/4-inám.

„Po praslici“ na Slovensku platí, že približne  každá/ý druhá/ý je tu prapravnučkou/kom Praprababky „H“ a každá/ý  štvrtá/ý je prapravnučkou/kom Praprababky „U“.

Každý triezvouvažujúci  človek, ktorý v škole nepredriemal hodiny dejepisu, sa pozastaví nad rozporom medzi zisteniami genetikov a tvrdeniami dejepisárov a učebníc dejepisu o akomsi sťahovaní národov krížom-krážom cez naše územie.

Avšak historici „mlčia“ ???

Vyzerá to tak, že historici a archeológovia sú zisteniami genetikov nepríjemne prekvapení, podobne ako sú nemilo „prekvapení“ oní, v úvode spomínaní, „nezodpovední oteckovia“ a „vypočítavé mamičky“ §§§

Historici namiesto revízie doterajšieho čítania historických prameňov „strácajú čas“ útokmi na amatérskych historikov, ktorí sa snažia zladiť čítanie starých prameňov so zisteniami genetikov.

Historici týmito „svoju vedeckosť ospevujúcimi“ „apelmi“, žiaľ vytvárajú „zákulisný“ tlak na genetikov, a tí v strachu „o svoju vedeckosť“ potom vydávajú vyhlásenia v takomto duchu: „My sme nič také nepovedali, čo si „amatéri“ domysleli.“ - posledne Quark 3/2017 na strane 19: „Keď som to pred desiatimi rokmi v popularizačnej prednáške povedal, a pridal som aj percentuálne odhady veľkosti paleolitickej väčšiny a neolitickej menšiny, dočkal som sa nemilého prekvapenia. Na internetových diskusiách sa to začalo interpretovať ako údajný, z genetických dát vyplývajúci, dôkaz , že Slováci sú najstarším európskym národom, lebo ich predkovia tu žili už v paleolite. Ja som však - samozrejme – netvrdil, že predkovia väčšiny Slovákov žili už v paleolite na Slovensku, ale že žili v tom čase v Európe, a už vôbec som nehovoril, že to boli Slováci. ... A „supervedecký argument“ na záver: „Národ je útvar definovaný spoločným jazykom, históriou a kultúrou, nie však spoločným genofondom, teda spoločnou DNA.

A v tejto „anglosaskej“ definícii „nácie“ je „jABLKO SVÁRu“(K „OBLuKO“ viď: http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2016/09/adamovo-jablko-adams-apple-alebo-or.html ), pretože vnútorný zmysel samotného slova NATIO / NÁROD SÚVISÍ S RODOM, RODENÍM, A TEDA AJ GENOFONDOM !

Nuž, ale vysvetľujte to človeku, ktorý prichádza na svet „in delivery“ v „maternity hospital“, kde ako prvé bytosti uvidí „obstertrician“-a a „midwife“, ale „napriektomu“ oslavuje „birthday“ v kruhu „family“-e a žije v „nation“-e, všakže ???

Zdôrazňujem:

V NAŠOM PRAPÔVODNOM(!) ZROZUMITEĽNOM(!) JAZYKU NÁROD JE O RODE, A TEDA O RODENÍ !

A V JAZYKOCH EURÓPY (nie len) SÚ „ZAKÓDOVANÉ“ SLOVÁ NÁŠHO(!) PRAPÔVODNÉHO JAZYKA !!! (Viď celý tento blog: http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk .)

A našu históriu si „pripísali“ kadejakí odrodilci – viď Mauro Orbini: Kráľovstvo Slovanov !!!


Nuž, a naša stará kultúra ešte stále žije, aj NAPRIEK cca 1500 ročnej „asi-milá-ci-i“ ( :-( ) zo strany stúpencov Božej lásky“ ( :-( ) !!! !!! !!!

sobota, 11. marca 2017

"In vino veritas": Indo-European indogermanisch = pra-slovän-ský


"In vino veritas" (Vo víne (je) pravda / In wine (there is) truth) je pravdepodobne najznámejšia latinská fráza, v ktorej, možno tak povedať, vymretý latinský jazyk do dnes žije, a máta svojou údajnou strarobylosťou nie len nás obyčajných ľudí, ale aj jazykovedcov.

Potom v slovníkoch čítame, že naše slovo "víno" pochádza z latinského "vinum".

Ale keď človek zdarne ovládajúci svoj slovenský materinský jazyk (a zopár ďalších cudzích jazykov) nahliadne do slovníka latinčiny zistí, že slovu "vinum" sa nedá porozumieť s pomocou iných latinských slov, t. j. latinské slovo "vinum" nie je možné poskladať z jednoduchých latinských slov §§§ §§§ §§§ TO SLOVO "vin-um" JE V LATINSKOM SLOVNÍKU, V LATINSKEJ SLOVNEJ ZÁSOBE OSAMOTENÉ §§§ §§§ §§§ Poznámka: Podobne je osamotené slovo ονος, pôvodne fονος, v gréckom jazyku §§§

Keď sa však pozrieme do slovenského slovníka, vidíme, že náš materinský jazyk má slová, slovesá "vin-úť (sa)" (wind), "o-víj-ať (sa)" (pôvodne "ob-víň-ať (sa)"),  ...

Takže

NAŠE JE PRASLOVO "VÍN-O", KTORÉ VZIŠLO Z NÁŠHO SLOVA "VIN-ÚŤ", pretože rastlina "VIN-IČ" je schopná "O-VÍŇ-AŤ" SA OKOLO INÝCH RASTLÍN !!! !!! !!! 

A pri-vin-úť sa k nim, ako VIN-A K VIN-NÍK-OVI !!!

Z vyššie uvedeného vyplýva, že

MY SLOVÄNI DO DNES BEŽNE POUŽÍVAME PRASLOVÁ (ako toto '°°vin- ), ktoré sa stali základom pre slová dnešných aj vymretých jazykov 
označovaných ako indoeurópske !!! !!! !!!