nedeľa, 9. apríla 2017

Genetika haplogrúp + preslavistika + arché-etymológia VS. „oficiálna“ historiografia
(v podstate číslo 2)

Žijeme v dobe, keď genetici usvedčujú nie len zločincov, ale aj takých malých „zločinčekov“, ako sú  „nezodpovední ockovia“, ktorí sa nechcú priznať k otcovstvu, či „vypočítavé mamičky“, ktoré by rady „prišili“ otcovstvo pre svoje dieťa dajakému „dobrákovi“.

Genetici totiž prišli na spôsob, ako čítať informácie o potomkoch a predkoch uložené v našej dedičnosti, v našej DNA, v našom genetickom kóde dedenom z rodiča na dieťa.

A genetici sú schopní z našej DNA vyčítať „stopu“ po našom Prapradedovi  a Praprababke.

Títo genetici, našskejšie „rodotici“, stanovili existenciu akýchsi „mega-rodov“ „po meči“ a „po praslici“. Tieto „mega-rody“, postupnosti predkov a potomkov nazvali haplogrupami, našskejšie haploskupinami.

Pre nás „Slovänov“ (Slovákov potomkov Slovenov, ktorí dali svoje meno všetkým Slovanom) platí, že približne každý druhý z nás je potomkom Prapradeda „R1a“, lebo tak genetici označili haploskupinu, „mega-rod“ potomkov tohto nášho praprapredka, u ktorého sa prejavila špecifická mutácia, genetická odlišnosť, ktorú zdedila cca polovica z nás mužských obyvateľov východnej „polovice“ Európy. Ak sa pozrieme do minulosti až k Pra-prapradedovi „R1“, tak sa nám náš „mega-rod“ „po meči“ rozrastie o „bratrancov“ z haploskupiny R1b, ktorých je medzi nami asi 1/5, a dosiahneme početnosť „rodiny“ idúcu k 70%, teda k cca 3/4-inám.

„Po praslici“ na Slovensku platí, že približne  každá/ý druhá/ý je tu prapravnučkou/kom Praprababky „H“ a každá/ý  štvrtá/ý je prapravnučkou/kom Praprababky „U“.

Každý triezvouvažujúci  človek, ktorý v škole nepredriemal hodiny dejepisu, sa pozastaví nad rozporom medzi zisteniami genetikov a tvrdeniami dejepisárov a učebníc dejepisu o akomsi sťahovaní národov krížom-krážom cez naše územie.

Avšak historici „mlčia“ ???

Vyzerá to tak, že historici a archeológovia sú zisteniami genetikov nepríjemne prekvapení, podobne ako sú nemilo „prekvapení“ oní, v úvode spomínaní, „nezodpovední oteckovia“ a „vypočítavé mamičky“ §§§

Historici namiesto revízie doterajšieho čítania historických prameňov „strácajú čas“ útokmi na amatérskych historikov, ktorí sa snažia zladiť čítanie starých prameňov so zisteniami genetikov.

Historici týmito „svoju vedeckosť ospevujúcimi“ „apelmi“, žiaľ vytvárajú „zákulisný“ tlak na genetikov, a tí v strachu „o svoju vedeckosť“ potom vydávajú vyhlásenia v takomto duchu: „My sme nič také nepovedali, čo si „amatéri“ domysleli.“ - posledne Quark 3/2017 na strane 19: „Keď som to pred desiatimi rokmi v popularizačnej prednáške povedal, a pridal som aj percentuálne odhady veľkosti paleolitickej väčšiny a neolitickej menšiny, dočkal som sa nemilého prekvapenia. Na internetových diskusiách sa to začalo interpretovať ako údajný, z genetických dát vyplývajúci, dôkaz , že Slováci sú najstarším európskym národom, lebo ich predkovia tu žili už v paleolite. Ja som však - samozrejme – netvrdil, že predkovia väčšiny Slovákov žili už v paleolite na Slovensku, ale že žili v tom čase v Európe, a už vôbec som nehovoril, že to boli Slováci. ... A „supervedecký argument“ na záver: „Národ je útvar definovaný spoločným jazykom, históriou a kultúrou, nie však spoločným genofondom, teda spoločnou DNA.

A v tejto „anglosaskej“ definícii „nácie“ je „jABLKO SVÁRu“(K „OBLuKO“ viď: http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2016/09/adamovo-jablko-adams-apple-alebo-or.html ), pretože vnútorný zmysel samotného slova NATIO / NÁROD SÚVISÍ S RODOM, RODENÍM, A TEDA AJ GENOFONDOM !

Nuž, ale vysvetľujte to človeku, ktorý prichádza na svet „in delivery“ v „maternity hospital“, kde ako prvé bytosti uvidí „obstertrician“-a a „midwife“, ale „napriektomu“ oslavuje „birthday“ v kruhu „family“-e a žije v „nation“-e, všakže ???

Zdôrazňujem:

V NAŠOM PRAPÔVODNOM(!) ZROZUMITEĽNOM(!) JAZYKU NÁROD JE O RODE, A TEDA O RODENÍ !

A V JAZYKOCH EURÓPY (nie len) SÚ „ZAKÓDOVANÉ“ SLOVÁ NÁŠHO(!) PRAPÔVODNÉHO JAZYKA !!! (Viď celý tento blog: http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk .)

A našu históriu si „pripísali“ kadejakí odrodilci – viď Mauro Orbini: Kráľovstvo Slovanov !!!


Nuž, a naša stará kultúra ešte stále žije, aj NAPRIEK cca 1500 ročnej „asi-milá-ci-i“ ( :-( ) zo strany stúpencov Božej lásky“ ( :-( ) !!! !!! !!!

sobota, 11. marca 2017

"In vino veritas": Indo-European indogermanisch = pra-slovän-ský


"In vino veritas" (Vo víne (je) pravda / In wine (there is) truth) je pravdepodobne najznámejšia latinská fráza, v ktorej, možno tak povedať, vymretý latinský jazyk do dnes žije, a máta svojou údajnou strarobylosťou nie len nás obyčajných ľudí, ale aj jazykovedcov.

Potom v slovníkoch čítame, že naše slovo "víno" pochádza z latinského "vinum".

Ale keď človek zdarne ovládajúci svoj slovenský materinský jazyk (a zopár ďalších cudzích jazykov) nahliadne do slovníka latinčiny zistí, že slovu "vinum" sa nedá porozumieť s pomocou iných latinských slov, t. j. latinské slovo "vinum" nie je možné poskladať z jednoduchých latinských slov §§§ §§§ §§§ TO SLOVO "vin-um" JE V LATINSKOM SLOVNÍKU, V LATINSKEJ SLOVNEJ ZÁSOBE OSAMOTENÉ §§§ §§§ §§§ Poznámka: Podobne je osamotené slovo ονος, pôvodne fονος, v gréckom jazyku §§§

Keď sa však pozrieme do slovenského slovníka, vidíme, že náš materinský jazyk má slová, slovesá "vin-úť (sa)" (wind), "o-víj-ať (sa)" (pôvodne "ob-víň-ať (sa)"),  ...

Takže

NAŠE JE PRASLOVO "VÍN-O", KTORÉ VZIŠLO Z NÁŠHO SLOVA "VIN-ÚŤ", pretože rastlina "VIN-IČ" je schopná "O-VÍŇ-AŤ" SA OKOLO INÝCH RASTLÍN !!! !!! !!! 

A pri-vin-úť sa k nim, ako VIN-A K VIN-NÍK-OVI !!!

Z vyššie uvedeného vyplýva, že

MY SLOVÄNI DO DNES BEŽNE POUŽÍVAME PRASLOVÁ (ako toto '°°vin- ), ktoré sa stali základom pre slová dnešných aj vymretých jazykov 
označovaných ako indoeurópske !!! !!! !!!

nedeľa, 26. februára 2017

Linguo-natio-genealogia


Uvedomil som si, že moje poznanie na poli preslavistiky s pomocou arché-etymológie ma privádza k dačomu, čo by sa dalo nazvať linguo-natio-genealógiou.


Prvým počinom linguo-natio-genealógie je "rovnica":


Bastarni = Bostarni = Vostarni = O-star-ni = Anti = Drevľani



Zdroj obrázka:
http://ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topic&catid=17&id=19&limitstart=840&Itemid=114#14779

sobota, 4. februára 2017

Pohľad preslavistiky s pomocou arché-etymológie
na 
zápis Porfyrogeneta (Konštantína VII.)
o
osídlení Panónskej panvy / Pannonian Basin 
v
rokoch údajného príchodu Τουρκοις <= '°°το Υγροις !!!




nedeľa, 29. januára 2017

Preslavistika & arché-etymológia / etymológia prvopočiatku slov (slovänských)



Rozhodol som sa, že tu na tomto blogu prezentovanú etymológiu nazvem

arché-etymológiou,

aby som zdôraznil jej zameranie na nachádzanie 

skutočnej prapôvodnej podoby slov
a
skutočného prapôvodného významu slov

teda 

"100%-ného"  '°°pra-slov-a

{nie pravdepodobnostného(?) *konštrukt-u "vyčítaného z hviezd"}

!!!


Viď, pred "všetkými ohňami" tu bol '°°ohreň !!!

sobota, 29. októbra 2016

Slovenský '°°oHREŇ "doHRIEVA"
"anglosaskú" indoeuropeistiku !!!

(Našťastie indogermanistiku už "doHRIALA" "2. svetová vojna".)



Indoeuropeistika "anglosaská" preto, 

lebo logika hľadania indoeurópskych praslov / protoslov označovaných * / hviezdičkou pred "konštruktom" praslova je založená na logike vývoja angličtiny v užšom význame, a na logike vývoja "germánčiny" v širšom význame.

Táto "anglosaská" indoeuropeistika, logika ktorej  je žiaľ bezvýhradne akceptovaná aj etymológmi indoeuropeistami zo slovanských krajín, "si nevie dať rady" s existenciou slov označujúcich "oheň" v týchto ie. jazykoch:

sanskrt - "agni-" (agnis)

chetitčina - "agniš"

latinčina - "ignis" (*egnis)

prusčina - "ugnies"
litovčina - "ugnis"
lotiščina - "uguns"

slovančina = "minimálne" 14 členná skupina slovanských jazykov - "oheň / ogeň".


Schválne "som odignoroval" staroslovanské "ogn6", či ruské "ogon6", lebo sú to

varianty viac vzdialené 

praslovu 

'°°ohreň / ogreň
=
'°°o-hr-eň / o-gr-eň
od slovesa
o-hriať / o-greť.

Vzorom mi bolo slovo "osteň", ktoré je potomkom slova "ostr" = "o-str-eň" od prídavného mena "ostrý".

Tak, a máme tu ďalšie prehistorické praslovo, ktorému ja vraviaci Slovän rozumiem "bez etymologického slovníka" !!! !!! !!!

P. S.:

"Preslavistika týmto hovorí", že dakde medzi 

"Horalom" a "Končatkou",  pod "Severou"

vstúpilo slovanské  slovo

"ogreň", už vývojom redukované na "ogeň",

do dnešnej Indie, voľakedajšej Vindie,

a odtiaľ "so(n)-skr(á)s-ené" na "agnis"

prešlo historickú cestu cez "per(u)zský A(i)rián", ďalej cez zem "Chatov"

do Európy na sever k "Bal(a)tu" 

s Gréckom odrazenými "P(e)rusmi" a ich "odbočkou" k "budúcemu Rímu".

utorok, 11. októbra 2016

"Jablko sváru":  MAGYAR / MAĎAR  vs.  (H)UNGAR / UHOR
alebo
preslavistika odhaľuje nie len pôvod slov, ale aj mien kmeňov / „protonárodov“




Pred nedávnom som pridal k môjmu staršiemu článku http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2013/08/je-velmi-tazke-presvedcit-vsetkych-v.html , túto mapu:




Mapu som vytvoril na základe popisu podaného tzv. Geografom Bavorským v diele Descriptio civitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii, ktorého najznámejšia verzia vyzerá takto:


(Menej známa verzia prvého listu spomínaného diela je uvedená v článku pod vyššie spomínaným linkom, kde je spomenutý aj zdroj obrázkov.)


Z mnou vytvorenej mapy je zrejmé, že

Pannonia = Bahnonia = Blatensko = „Močiarsko / Mačarsko“ = Maďarsko

Ungar = Ugar = Uhor = Karpatovec = obyvateľ (horských) "Ch(a)rbátov"


Toľkoto z dávnej minulosti.


Z nedávnej minulosti je dobrým príkladom na komolenie až prekrúcanie našich slovänských mien „nakuknuvšími k nám“ cudzincami článok uverejnený na http://www.hory.sk/pph/michalik/index.htm . Najpodstatnejšia časť tohto článku znie:

"Bojíme sa vlastného jazyka? 

   Jeden z najznámejších omylov, ktorý má takpovediac už aj svoju históriu je pomenovanie Ťažkej doliny, Ťažkého plesa a Ťažkého štítu (vo Vysokých Tatrách).

  Pomenovanie vzniklo z goralského názvu "Čynsko dolina". "Čynsko" znamená po goralsky doslovne "ťažko". Jedná sa prakticky o jedinú odnož Bielovodskej doliny, kde sa vyskytujú súvislé trávnaté porasty, na ktoré sa v minulosti oplatilo vyhnať ovce na pašu, ale kde bol zároveň pre niekdajších pastierov aj najťažší prístup. Dostupnosť terénu sa teda prirodzene premietla do miestneho pomenovania. Čynsko sa po spišsky povie "češko". V tom čase, písala sa prvá polovica 19. storočia, keď neexistovali tlmočníci, si preto vtedajší mapér Berlínčan Albrecht Sydow zrejme ani nemohol správne vysvetliť spišský ekvivalent "češko" ako "ťažko". "Češko" mu skôr znelo ako preňho známe "Česko". Pre pomenovanie doliny, plesa a štítu preto celkom prirodzene zvolil prídavné meno "Bohmische". 
  Na tento, pre vtedajšie pomery celkom sympatický omyl, nadviazala vtedajšia turistická uhorská a neskôr i česká verejnosť. Boli pri tom medzi nimi i taký významní autori a znalci Vysokých Tatier ako J. Hlaváček, Z. Pešek či F. Kroutil spoluautor populárneho horolezeckého sprievodcu. Naproti tomu boli snahy uviesť názvoslovie do súladu s pôvodným jazykovým významom miestneho goralského názvu. Ide najmä o mapu Vysokých Tatier z r. 1957 autorov P. Janáčka, Štiavnického a M. Rajčana. Bola to aj snaha občanov obce Javorina, ktorí žiadali zmenu názvu ešte v 50-tych rokoch. Miestny názov s prídavným menom "Ťažká" je v súčasnosti pevne vžitý u miestneho obyvateľstva, čo sa premieta aj do názvoslovia máp, najmä lesohospodárskych máp podrobnej mierky. Opodstatnený názov "Ťažká" sa uvádza aj na najnovších mapách Vysokých Tatier vydávaných v Poľsku, pravda v poľskej transkripcii.
   Len na slovenských mapách stále figuruje vecne nesprávny názov "Česká". Vyvstáva teda otázka, dokedy budeme dokazovať a svetu predkladať našu vlastnú neúctu k ľudovému názvosloviu, ktoré je jedným z nositeľov nášho kultúrneho dedičstva? Odpoveď možno poznajú mapotvorcovia vo VKÚ, možno názvotvorcovia v jazykovednom ústave SAV?"